Príbehy

„My sme vlastne taký moderný kočovníci,“ smeje sa Zuzana a Peter vysvetľuje: „Viete, pracujeme pre firmu, ktorá nás často vysiela do rôznych končín Slovenska. Zostaneme pol roka, rok a postupujeme zas ďalej. Vyhovuje nám to.“
Sme pracovne stále na cestách a nemáme čas sa starať o vlastný byt. Sústredíme sa na to, čo nás naplňuje.
Mladý manželia, pôvodom zo Žiliny, bývajú momentálne v Bratislave. Čaká ich tu minimálne rok až dva pracovných povinností, ale aj kultúrneho a spoločenského života. Veď kde inde, než práve tu.
„Flexibilita je pre nás dôležitá, o kúpe vlastnej nehnuteľnosti sme nikdy nepremýšľali. Máme radi čisté, profesionálne a rýchle riešenia čohokoľvek, takže sme boli nadšený, keď nám realitná maklérka predstavila Rentodo,“ má jasno Peter.
„O tento byt bol naozaj veľký záujem. Neboli sme ani prvý, ani druhý a vlastne sme ani nedúfali, že ho získame práve my. Ale rentodo si každého nájomníka overí, čo chápeme a keby sme boli majitelia bytu, postupovali by sme rovnako!“ Zuzana sa usmieva a ukazuje okolo seba. „Ale sme tu! V Starom Meste, všade máme blízko a zároveň je tu prekvapivý pokoj. Navyše sa nemusíme o nič starať.“
Byt, v ktorom práve sedíme, je zrekonštruovaný slnečný dva plus jedna v starej zástavbe. Dlhá chodba vedie okolo kuchyne do dvoch priestorných izieb. Z každého okna je výhľad priamo do korún stromov. Z tichej strany domu je spálňa a z rušnej strany pracovňa. Vraj, aspoň pri práci nezaspávajú.
Peter na chvíľu zvážnie: „Viete, už sme bývali na toľkých miestach, ale toto je zatiaľ top. Minulý týždeň nám prievan rozbil okno. Stane sa. Stačilo zavolať na asistenčnú linku Rentoda a hádajte. Do večera bolo vyriešené.“
Zuzana pokračuje: „My sme veľmi pracovne vyťažený, o vlastný byt by sme ani nemali kedy sa starať. To je stále niečo.“ Peter sa zamyslí: „Ale kto vie, možno keby sme kúpili malý byt na investíciu, s Rentodo by sme sa ani starať nemuseli.“
Zuzana sa rozosmeje: „Tak tu máte dôkaz, že to naozaj funguje dobre. Peter bol vždy striktne proti, a zrazu toto!“
Peter rozhodí rukami: „Dobre vedieť, že u nás existuje služba, čo takto dobre funguje. Tak prečo to jedného dňa nevyužiť?“

Radka z Popradu pochádza, býva tam celá jej rodina a všetci priatelia. Vlastne si nikdy nevedela predstaviť, že by bývala niekde inde. Do Anglicka sa vybrala po škole, ako inak, naučiť sa jazyk. S Brianom to bola veľká láska na prvý pohľad, dokonca tak veľká, že bol ochotný sa presťahovať s Radkou spať do Popradu a začať tam žiť ich spoločný život.
„Za chvíľu budeme traja, takže sme sa museli rozhodnúť, kde budeme ako rodina žiť. Som rada, že to je nakoniec Poprad, toto mesto totálne milujem!“ Radka si pohladká viditeľné bruško a usmeje sa: „Vyrastala som tu, bývajú tu moji rodičia a aj moja babka, o ktorú je potreba sa postarať. Sme na začiatku, takže vlastné bývanie je pre nás zatiaľ nedostupné.“ „Granny má veľký dom, nebudeme kupovať, Radka nemá brat a sestra,“ doplňuje Brian lámanou slovenčinou a Radka súhlasí: „Bábi má pevný korienok, našťastie, ale samozrejme, jedného dňa budeme musieť dať dom do poriadku, takže by pre nás aj tak nemalo zmysel teraz niečo kupovať. Byty v Poprade sú navyše veľmi drahé, vyrovnajú sa Bratislave. Tam ale nemáte Tatry za rohom!“

“ Nie je nad to bývať bez starostí, hlavne, keď máte malé dieťa. To potom nepotrebujete ďalšie v podobe bytu. ”

Brian vyučuje angličtinu a Radka robí korektorku, takže môže pracovať z domu. „Chcela by som pracovať aj keď sa bábo narodí, ale samozrejme, bude to musieť byť anjelik. No a keď nebude, smola, korektúry budú musieť počkať.“
Prenájom, v ktorom bývajú, sa nachádza v centre Popradu, má vlastnú podzemnú garáž a pod balkónom detské ihrisko.
„Nie je to lacné, ale z Anglicka je Brian zvyknutý na vysoké ceny. Samozrejme som to využila a vybrala jeden z väčších v ponuke,“ usmieva sa Radka.
„Je tu cyklochodník, príroda, kino, wellness, Tatra, everything,“ vyratúva Brian.
„A hlavne sa tu všetci poznáme, je to taká veľká dedina, ale pritom sa tu stále niečo deje. Som veľmi rada, že budeme vychovávať naše dieťa práve tu. Tento byt je sen. Vlastne sa na starosti s domom po bábi vôbec neteším, naozaj dúfam, že bude žiť naveky! Tu sa nám o všetko postarajú z Rentoda, čokoľvek sa pokazí, stačí im zavolať. Keď budem behať okolo malej, myslím, že to skutočne ocením.“

Je ich šesť a všetky študujú na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bývajú spolu, učia sa, zabávajú a poznávajú nové veci.
„Máme tu tri spálne a jednu spoločnú obývačku s kuchyňou. Hovoríme jej „meetingová“. Rozdelili sme sa spravodlivo. V jednej izbe bývajú baby z ekonómky, v ďalšej sú naše političky a v tej tretej sme ja a Jana, učiteľky,“ vysvetľuje Lucia a ostatné sa chichocú.
Banská Bystrica je mesto, kde sa žije dobre. Je tu krásna príroda, romantické zákutia, kultúra aj fungujúce služby.
„Chodíme sa učiť do mestského parku, je to výborné miesto na stretávanie, relax a čítanie.“
„Ja milujem korčuliarsku dráhu, je dokonalá! Do konca školy sa snáď naučím aj poriadne korčuľovať.“
„Výborné sú prechádzky v starom meste, kaviarničky, koláčiky, to človek aj zabudne, kvôli čomu tu vlastne je.“
„No a keď chce človek na žúrku, je tu aj pár klubov.“
Dievčatá sa prekrikujú a zdá sa, že si život v Banskej Bystrici naozaj užívajú. Veľký štvorizbový byt majitelia prenajímajú študentom už roky. Občas s nimi môžu byť problémy, ale väčšinou sú to spoľahlivý nájomcovia, ktorý sa v prvom rade sústredia na školu.
„Majitelia tu radšej nechávajú bývať dievčatá, vraj sa o byt lepšie staráme,“ hovorí Lucia. „Od asistenčnej služby, s ktorou náš majiteľ spolupracuje, dostávame presné rozpisy, kto má čo a kedy zaplatiť, a pretože máme občas hlavy inde, splátku nájmu nám aj pripomenú. Nie sme veľmi šikovné, čo sa týka bežných oprav doma, takže sme šťastné, že sa nám postarajú aj o to. Je nás tu šesť, takže sa občas niečo pokazí. Kvapká kohútik, nefunguje zásuvka, vypadne kľučka dverí.“
„Už sme tu mali aj také zvláštnosti, ako odstránenie osieho hniezda z balkóna alebo inváziu mravcov,“ smejú sa dievčatá.
Pre dievčatá je to prvé samostatné bývanie. Učia sa, ako sa medzi sebou dohodnúť na službách upratovania a varenia, ako na nič nezabudnúť a vôbec, ako sa stať zodpovedným dospelým človekom.
S majiteľmi je veľmi rozumná reč, my sa snažíme plniť si všetky naše povinnosti a oni nám vychádzajú v ústrety. Preto tu môžeme mať aj jediného mužského obyvateľa, čivavu Mateja Bela.“
Veď nakoniec, aké iné meno by mal mať pes, o ktorého sa stará šesť študentiek?